O meditácii trocha inak ...

V poslednej dobe som sa začala viac venovať študovaniu odborných článkov a literatúry, ktorá sa zaoberá vedeckým vysvetlením činnosti nášho mozgu, jeho fungovaním a rôznym metódam, ktoré nám pomáhajú posunúť sa v porozumení nášho mozgu dopredu. Do rúk sa mi dostali pozoruhodné informácie na základe ktorých som si začala viac všímať meditáciu a jej význam pre moderného človeka. Patrím k tým, ktorí aktívne využívajú meditáciu pri svojej práci, využívam ju často i súkromne, avšak na druhej strane pravdu povediac, patrím k prevažnej väčšine tých, pre ktorých je ťažké zaradiť meditáciu pravidelne do každodenného života.



Rozhodla som sa preto, že vám tak trochu priblížim z odborného hľadiska meditáciu a moderný pohľad na ňu. Možno vám tieto riadky pomôžu prekonať prekážky, s ktorými sa možno aj vy stretávate pri zaradení meditácie do každodenného života, či dovedú vás k tomu, že začnete nad meditáciou rozmýšľať ako nad nástrojom, ktorý zaradíte do svojho života.

Meditácia je, ako určite viete, veľmi starý nástroj, ktorý pochádza od východných kultúr. Napriek tomu, že ide o starú techniku, ktorá prešla mnohými vývojovými etapmi, má pre moderného človeka extrémne dôležitý význam.

Vo svete je vypracovaných viac ako 1400 štúdií, ktoré hovoria o výhodách a pozitívnom prínose meditácie pre život a zdravie človeka. Medzi najväčšie výhody nesporne patrí to, že posiľňuje imunitu, pomocou nej ľahšie zvládame bolesti, spomaľuje rakovinu, znižuje vysoký krvný tlak, spomaľuje stárnutie na bunkovej úrovni, prispieva k dlhovekosti a pretvára náš mozog. Pravidelná meditácia vedie k neuroplasticite mozgu, teda k schopnosti mozgu neustále sa prispôsobovať zmenám vonkajšieho prostredia. Mozog sa stáva adaptabilnejší, čo je pre moderného človeka dnešnej technicky vyspelej doby extrémne dôležité. V človeku to prebúdza kreativitu a intuíciu.

Prečo sa teda tak málo ľudí venuje meditácii? Tu je zopár dôvodov:

Akosi sme od útleho detstva vedení k tomu, že sa automaticky každé ráno, večer i v priebehu dňa staráme o svoje telo, o očistu svojho tela, o svoj zovnajšok. Venujeme pozornosť tomu, ako naše fyzické telo vyzerá, ako sme oblečení, aký obraz prostredníctvom svojho tela o sebe vytvárame. Nikto nás však neučil, že je potrebné robiť i očistu našej mysle. Milióny ľudí sa každé ráno budí s obavami, strachmi, stresom či starosťami. Toto akosi považujeme za normálne, väčšina ľudí tomu nevenuje pozornosť. Dôležité je vyzerať dobre a ako sa cítime a v akom stave je naša myseľ, to ani nás a ani naše okolie až tak nezaujíma. Nie je to však normálne a meditácia na každodennej báze nám prináša úplne novú kvalitu života..

Ďalším dôvodom sú rôzne mýty o meditáci a chyby, ktorých sa pri meditácii dopúšťame. Väčšina škôl alebo učiteľov sa snaží meditáciu praktikovať tradičným východným spôsobom. Ľudia kedysi meditovali v jaskyniach, žili bez stresu, bez informačného a reklamného tlaku. Meditácia bola hlavne zameraná na pozorovanie dychu a vyprázdňovanie mysli, teda na nič!
Podľa jedného čínskeho príslovia je ale naša myseľ „ako opica, ktorá skáče z jedného stromu na druhý“, a preto „kázať mysli, aby sa zastavila, je ako prikázať srdcu, aby prestalo byť“. (Emily Fletcher).

V dnešnej dobe, kde informácie zohrávajú rozhodujúcu úlohu a naša myseľ je skutočne zahltená množstvom informácií, je tento spôsob meditácie takmer nemožný a pre väčšinu ľudí i dôvodom, prečo pri meditácii nevydržia. Jednoducho to nedokážu. Preto efektívny spôsob meditácie nie je vytesňovať myšlienky a každodenné problémy z meditácie, ale urobiť ich súčasťou tohto procesu. Ide teda o aktívnu meditáciu za účasti našej mysle, kde pozorujeme naše myšlienky a naše pocity. Do meditácie sa aktívne zapájajú i rôzne techniky, ktoré sú zamerané na vďačnosť, súcit, lásku, odpustenie či vizualizáciu. Veľmi často je veľkým pomocníkom meditatívna hudba rôznych frekvencií.

Možno aj vám sa nedarilo utíšiť myseľ, mali ste pocit, že neviete meditovať, že vám to nejde a nakoniec ste stratili trpezlivosť a na meditáciu zabudli či zanevreli.

Na meditovanie bol kedysi vynakladaný dlhší čas. Veľa ľudí odrádza od meditovania aj čas. Priznám sa, že toto je aj môj prípad, moje presvedčenie, ktoré mi doposiaľ nedovoľovalo meditovať na každodennej báze. Neustále tvrdíme, že nemáme čas na meditáciu, moderný človek nemá čas takmer na nič. Výskumy však ukazujú, že stačí meditovať krátko, povedzme 5-10 minút, ale každý deň a v rovnakom čase. Je to omnoho účinnejšie a efektívnejšie ako občas a hodinu.
Teda ide o to vytvoriť si z meditácie zvyk. Ideálne je meditovať ráno po prebudení alebo večer pred spaním, kedy náš mozog vychádza z Alfa roviny alebo do nej vchádza, čo je ideálny stav na meditáciu, kedy sa náš mozog spomaľuje a dochádza i k samoliečiteľským schopnostiam nášho tela.

Keď už hovorím o vlnových dĺžkach, možno vás bude zaujímať, že náš mozog operuje v takmer 50 vlnových dĺžkach, pričom štyri z nich (beta, alfa, teta a delta)sú najbežnejšie a prechádzame nimi každý deň bez toho, aby sme si ich uvedomovali.

Cieľom meditácie je dostať sa do hladiny Alfa a Teta a zostať v nich vedome.

Beta – vlnový rozsah 14-21 Hz/s
ide o stav nášho bežného bytia, kedy pracujeme a žijeme svoj bdelý bežný život
Alfa – vlnový rozsah 7-14 Hz/s
Stav pri meditácii, kedy sa vlnové dĺžky spomalia. V tomto stave je človek kreatívnejší, uvoľnenejší, intuitívnejší. Aktivujú sa samoliečiteľské schonosti organizmu. Je to stav tesne po našom zobudení alebo pred zaspním.
Teta – vlnový rozsah 4-7 Hz/s
Ide o hlboky ponor, pri ktorom prebieha snenie, rozvíja sa naplno intuícia, v tomto stave prichádzajú záblesky riešení, sme vysoko kreatívni a intuitívni. Tento stav zažívame i v meditácii, keď nám klesne hlava a úplne sa uvoľníme.
Delta – vlnová dĺžka < 3,5 Hz/s
Ide o stav spánku.

A na záver ešte krátko zhrniem body, ktoré by vám mohli pomôcť urobiť si z meditácie zvyk a účinný nástroj každodenného života:
  • Meditovať stačí aj krátko a pozitívne zmeny nastanú po čase aj tak. Stačí 5-10 minút denne, keď sa vytvorí návyk a po čase uvidíte na sebe pozitívne zmeny, prirodzene budete čas sami od seba predlžovať
  • Najlepšie je meditovať ráno po zobudení alebo večer pred spaním. Ak to nie je možné, meditujte v ktorúkoľvek hodinu, ale snažte sa v rovnakom čase
  • Účinné je i keď sa venujete 5-10 minút vedomému pozorovaniu určitej činnosti (vedome pijeme kávu, odtrhneme sa od práce a vedome pozorujeme prírodu, hodinky na ruke a pod.). Váš mozog sa aj takýmto spôsobom spomalí a aspoň trocha zrelaxuje.
  • Seďte vzpriamene v mierne nekomfortnej pozícii (nohy skrížené pod sebou alebo ruky skrížené na hrudi). Zabránite tak tomu, že zaspíte. Meditovanie v ľahu vás takmer s istotou uspí. A nám ide o vedomé zotrvanie v Alfa alebo Teta hladine.
  • Vedome pozorujte myšlienky i pocity, nech sa stanú súčasťou procesu.
  • Ak vás niečo vyrušuje v podobe svrbenia alebo iného fyzického prejavu, nesnažte sa to ignorovať alebo zaháňať. Poškrabte sa!
  • Do meditácie zakomponujte rôzne techniky: vďačnosť, súcit, vizualizácia, hudba a pod. (informácie o týchto technikách sú bežne dostupné)
  • Snažte sa vytvoriť z meditácie každodenný návyk. Pomôže vám k tomu i odmena za každú meditáciu (napríklad dobré raňajky, káva, ale hlavne uvedomenie si pocitu, že štartujete deň s pokojom a nadšením)

Dobrá meditácia je o zlepšení kvality nášho života a nie o napodobňovaní starých majstrov

Preto vytvorte si svoj vlastný model meditácie, ale hlavne vytvorte si z meditácie návyk. Ide o návyk, ktorý vám kvalitatívne zmení život i zdravie. Tak ako, skúsite to? Ja som už začala. Mňa osobne od každodennej meditácie odrádzal čas.

A na záver tip. Možno vás zaujmú autori, ktorí zaujali i mňa. Sú nimi Dr. Joe Disperza, Vishen Lakhiani či Dr. Deapak Chopra, ktorí sa aktívne venujú výskumu mozgu, meditácii, či osobnostnému rozvoju.

Zdroj: www.janakoczkasova.com

Autor článku: Jana Koczkášová